Jeden lístok za dvanásť éčok, dve kočky za dvadsaťštyri éčok. Trochu mi stislo srdce. Myslím, že zarábam celkom dobre (nechcem ani pomyslieť na dievčatá predavačky, sestričky či učiteľky), ale aj tak so mnou tá suma zamávala, lebo som vedela, že do konca mesiaca budem musieť dávať sakramentský pozor na to, čo ešte kúpim. Nepokladám tú sumu za neprimeranú z pohľadu výšky odmeny umelca, to nie. Skôr spôsobujúcu, že pre niektoré vrstvy obyvateľstva zostáva táto forma umenia nedosiahnuteľná a automatickou degradáciou ľudskej bytosti bude prirodzené, že vždy ďalšia a ďalšia generácia bude menej chápať, aký účinok má umenie na zušľachtenie duše. Teda aspoň ja mám taký pocit z viacerých ľudí, ktorých základnou potrebou je „žrať, srať, spať a jebať". Napriek pejoratívnemu výrazu sú to dôležité potreby ak..., ak nie sú jedinými potrebami ľudskej bytosti.
Po rokoch som si spomenula na pána Maslowa a jeho pyramídu potrieb. Nudné školské čítanie nemajúce pre stredoškoláka žiadny podstatný význam, ma zrazu pichlo niekde niže pása. Áno, viac vzadu. Presne tam. Jedným očkom som mrkla do kamarátky wikipédie (vedomosti sú značne zaviate prachom).
Maslowova pyramída
Potreba sebarealizácie.
Potreba uznania, úcty.
Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti.
Potreba bezpečia a istoty.
Základné telesné a fyziologické potreby(jesť, piť, bývať).
Všeobecne platí, že nižšie položené potreby (tie telesné a fyziologické) sú najdôležitejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Za najvyššiu považuje Maslow potrebu sebarealizácie, čím označuje ľudskú snahu naplniť svoje schopnosti a zámery a snahu byť lepším človekom. Ľudia ktorí prešli všetkými stupňami uspokojovania potrieb až k tomu najvyššiemu by mali byť schopní prijímať okolnosti života vrátane samého seba bez potreby odmietania a vyhýbania sa. Byť spontánni v tvorbe myšlienok a činov. Byť tvoriví. Zaujímať sa o riešenie problémov a riešenie problémov iných ľudí. Cítiť blízkosť iných ľudí a vážiť si dar života. Mali by to byť ľudia s vnútornou etikou, ktorá je nezávislá od vonkajšej autority. Toto je myslím pre život vo vyspelej spoločnosti veľmi dôležité. Poslednou schopnosťou takto rozvinutých ľudí je vraj posudzovanie iných bez predsudkov, spôsobom, ktorý možno považovať za objektívny.
Neviem na akom stupni uspokojovania potrieb bol ten cca sedemnásťročný mladý muž, ktorý si dnes v meste odchriachlil uprostred chodníka, skoro rovno pod moje nohy. Ale späť k téme.
Ak teda vychádzam z predpokladu, že Maslowova pyramída znázorňuje vývojové stupne ľudskej bytosti, na akom stupni sa nachádza väčšina obyvateľov Slovenska? Ak mzdy a vďaka vysokej nezamestnanosti dávky umožňujú väčšine národa uspokojovať len najnižšie - fyziologické potreby. Za niekoľko rokov, hneď ďalšiu generáciu za tou ktorá ešte do divadla chodila a knihy čítala, tu budeme mať, vlastne už máme majoritnú skupinu poloblbov, bez akejkoľvek snahy o vnútornú kultiváciu. Namiesto hodnôt snaha vlastniť rýchle autá. To vtedy, keď sa tejto skupine podarí zbohatnúť. Napríklad prácou v zahraničí. Čím viac, tým lepšie. Čím rýchlejšie, ešte lepšie. Jedinou kultiváciou ostane naozaj len tá, ktorou sa zapíja žiaľ, aby človek nevidel, nepočul a necítil. (Česť výnimkám, lebo zovšeobecňovanie skutočne nefunguje a výnimky, ktorých sa to netýka áno.)
Aby to nebolo jednoduché, samozrejme že existujú aj paradoxy. Kde by už neexistovali. Sú to jedinci (odmeraní a odvážení), ktorí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami. Takže teraz som na vážkach. Je kultúrny úpadok spoločnosti dôsledkom toho, že ľudia ledva uspokojujú svoje základné potreby, alebo toho, že sa rodí viac ľudí ktorí sa zaujímajú len o tie nižšie potreby bez ohľadu na to, koľko peňazí im šuští... na bankovom účte.
A je za to niekto zodpovedný...?